Mesto sa rozteká do šírky, zaplavuje vidiek, horizont našich miest sa neprestajne posúva do krajiny. Na vidiek vstupujú sídliská rodinných domov. Proces podrobovania si krajiny sa stáva neúprosný. Môžeme to nazvať pustošenie vidieckej krajiny? Vznikajú predmestia mestských víl dnes u nás tak ako v minulosti v iných západných krajinách, zámožní ľudia tu hľadajú a nachádzajú slobodu pre svoju ctižiadosť a oslavu, vyhýbajú sa záväzkom a poriadku bývania na vidieku. Stále zhoršujúce sa podmienky bývania v meste vyvoláva neodolateľný hlad po pozemkoch na vidieku, túžbou a módou sa stáva bývať na vidieku, pracovať a kultúrne žiť v meste. Vidiek s prístupnosťou mesta sa stáva snom bývania bez zodpovednosti za kultúrno-historické hodnoty vidieka. Úlohou je zastaviť úslužnosť architektúry vytvárať obytné prostredie s deprimujúcimi dojmami, bez regulácie bez zmyslu pre vidiek. Výzvou je prijať zodpovednosť nových obyvateľov za charakter vidieka. Povinnosťou architektúry je vytvárať prostredie harmónie a emócie v znamení zachovania identity vidieka, dosiahnuť v komponovaní nových ulíc melódiu uličných domoradí, vytvárať a stavať domy s duchom vidieka.
V zajatí chaosu Rozhodujúcim je vrátiť na vidiek zodpovednosť za harmóniu prostredia a to v mene istého poriadku. Harmónia je prispôsobenie sa navzájom jeden druhému, je to súzvuk rôznorodého, jednota v rozmanitosti. Harmónia je istotou pozitívneho dojmu, podľa renesančných mysliteľov je živiteľkou krásy a pôvabu. Harmóniu mnohí zatracujú ako nostalgiu vidieka, mnohí ju odmietajú ako niečo prežité a nereálne. Hľadajme harmóniu v pohľade na našu dedinu. Nedajme sa presvedčiť, že dnešku musí vládnuť chaos a disharmónia, že stavebníci sa nikdy nedohodnú na jednom poriadku. Na rozdiel od mesta na vidieku má vládnuť harmónia, pod harmóniou budeme rozumieť zmysel pre súlad, spolupôsobiaci vzťah jedného domu k druhému. Bude to vzťah založený na prijatom poriadku, samospráva obce musí hľadanie a nastolenie tohto poriadku garantovať. Harmónia je pojmom vidieka, reprezentuje prostredie s prestížnymi hodnotami v porovnaní s mestom. Harmónia je vysnívaným nositeľom pokoja, porozumenia, ústretovosti, harmónia odlieva dušu vidieku. Poučenie samospráva nájde v pohľade na obraz svojej dediny hľadaním odpovede na otázku, predstavuje naša dedina chaos domov a najmä plotov, alebo dojem príťažlivého poriadku? Odpoveď nebude ľahká, odpoveď bude kritická. Samosprávy stoja pred úlohou vrátiť dedine zmysel pre súlad, súzvuk, spolupôsobenie – pre harmóniu v najširšom slova zmysle. Obrázok – dedina s dojmom harmonického celku, nebezpečenstvo jeho narušenia nezodpovedným rozhodnutím jednotlivca, postaví dom bez zmyslu pre súlad celku.
autor: Prof. Šarafín M. Obnova dediny (metodické návody)